Namiesto toho viem. Viem, že musím platiť poistné, lebo ma exekútor vyrazí z môjho bytu na ulicu. Viem, že musím odvádzať dane, inak budem zločinec. Viem, že ja sa vám politikom zodpovedám zo všetkého čo robím a vy mne z ničoho, napriek tomu, že ja, základný stavebný materiál spoločnosti vás zamestnávam. Viem toho ešte veľa, no zo všetkého najviac viem jedno - viem, že vy, politici ste .... (kódex blogera mi neumožňuje vyjadrovať sa tu vulgárne, verím, že si čitateľ pokračovanie domyslí). Tiež viem to, že vy viete, že ja viem. Viem, že to vie moja rodina, moji kamaráti, známi aj neznámi, všetci vieme. Vieme ako to bolo s nástenkou, vieme ako to bolo so sitkami, vieme ako sa privatizovalo, vieme kde asi vzal Vlado na Elektru a Robert na hodinky. Dokonca vieme aj to, že vám je jedno, že to všetko vieme. Dosiahli sme bod... nazvime to bod absolútnej nahoty. Vidíme si do karát, všetko je jasné, nie je si čo klamať. Vy síce ďalej pokračujete v tej fraške, ktorá sa opiera o naše dávno mŕtve presvedčenie, že nám naozaj chcete dobre, no už to skutočne nemá význam. Normálne by ani nebolo čo povedať, ale ja myslím, že je tu jedna veľmi dôležitá vec, ktorú Vám treba pripomenúť, na ktorú ste v kleptokratickom ošiale už zabudli:
Každý systém, každá forma vlády má svoju obmedzenú trvanlivosť. Niekedy je to mesiac, inokedy tisícročie. Rozhodujúcim faktorom je spokojnosť ľudí tvoriacich v danom systéme väčšinu.
Ja som jedným z ľudí, ktorí tvoria v dnešom systéme väčšinu. A za nás si dovolím povedať, že spokojní určite nie sme. Práve naopak. Ženiete nás s bičom v ruke nekonečnou cieľovou rovinkou a mnohí z nás už ani nevedia aký má ten cval zmysel. Začíname sa hnevať. Najprv iba trochu.. Leziete nám na nervy, keď vás vidíme v televízii, vo voľbách riešime či kaluž alebo blato. Začíname strácať dôveru, prestávame rozumieť. Spomenieme si, že podľa vašich slov už predsa o tomto čase malo byť dobre... a nie je. Vysvetľujete nám to tak, ako chcete aby sme to chápali... no nechápeme. A tak sa začíname hnevať viac. Už je to cítiť. Jeden ku druhému sme ako tie psy, väčšina nás funguje pod stresom. Rastú ceny, rastú úroky, zvyšujú sa odvody, pribúdajú dane... beriete už tak rýchlo, že nestačíme dávať.. televízor hlási stotisícové odstupné pre zamestnanca štátnej správy, alebo úľavy pre prosperujúce spoločnosti... A mozog to už celé prestáva chápať. Toto sa predsa nemôže diať... No deje sa. A robíte to s úsmevom na tvári. Asi by ste mali vedieť, že niektorí z nás už začínajú byť zúriví.
Tu sme nateraz zastali. Vzhľadom na to, že vaša arogancia, drzosť, farizejstvo a nenažranosť naberá z roka na rok väčších a väčších rozmerov, som presvedčený o tom, že situáciu dovediete až na samý pokraj únosnosti. A potom sa nestane žiadny zázrak, iba sa zopakuje história. Uvidíme, či so zamatom alebo bez. Vy ste rukavičky odložili už dávno a my sa donekonečna fackať nenecháme.